Pondelok, 6. apríla 2020
Iz 42, 1-7
Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom.
Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy.
Toto hovorí Pán, Boh, ktorý stvoril nebesia a rozprestrel ich, upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý dáva dych života ľudu, čo na nej žije, a ducha tým, čo po nej chodia: „Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“
Otázky na zamyslenie
Prečítaj si ešte raz uvedený úryvok zo Svätého písma, pričom si predstav, že ten Služobník si ty.Čo ti Boh hovorí najskôr?Ako sa cítiš, keď ti to hovorí?
Čo ti tie emócie hovoria?
Ako by si mal podľa proroka Izaiáša slúžiť ty?
Po čom túžiš v súvislosti s touto úvahou?
Ako by si túto svoju túžbu aspoň trochu naplnil?